Zelené hnojenie

Zelené hnojenie sa v podstate dá realizovať kedykoľvek, pokiaľ je pôda aktívna a neobmedzuje ju mrazivé počasie. Obvykle sa ale využíva od konca leta do začiatku jesene, práve vtedy, kedy je časť úrody už pod strechou a zostali nám už iba prázdne záhony (po zelenine).Dobrý hospodár vie, že najhoršie, čo sa môže prihodiť je, že zostane prázdna, bez využitia. Aby táto situácia nenastala, do pôdy sa vysievajú semienka tzv. zeleného hnojenia. Môžu to byť samostatné druhy, alebo rôzne zmesi osív. Najčastejšie sa pre tento účel používa repka, horčica, hrach, obilniny, pohánka či facélia. 

Semená týchto druhov alebo zmesí sa vysievajú na pripravený záhon bežným spôsobom, tzv. naširoko, čo znamená, že sa nasypú na voľno na celú plochu záhona. Potom sa hrabľami zapravia pod povrch pôdy tak, aby ich nebolo vidieť. Vyššie spomenuté druhy sa vyznačujú rýchlim klíčením a dynamickým rastom. Vďaka tomu mladé rastliny rýchlo vyplnia celý záhon. Nechajú sa rásť tak dlho, ako je to možné – obvykle podľa priebehu počasia. Keď sú dostatočne veľké a nie je už predpoklad ďalšieho rastu, pokosia sa nechajú sa na povrchu záhona deň až dva zavädnúť. Potom sa zapravia do pôdy – buď tradične, rýľovaním, alebo pomocou rotavátora. V prípade suchého počasia sa odporúča takto spracovaný záhon zaliať. Dostatočná zálievková dávka urýchli rozkladné procesy a podporí aktivitu mikrobiálneho života v pôde.