Vysoké tavoľníky

O tavoľníkoch už sme písali, ale sú to tak bežné a pritom často tak zanedbávané kríky, že si zaslúžia, aby sme sa k nim vrátili. Aj keď ich na záhrade máme, nie vždy vieme ich potenciál vyťažiť na maximum. Asi hlavný dôvod bude v tom, že ku každej skupine treba pristúpiť trochu inak. Zatiaľ čo nízkym odrodám mimoriadne svedčí aspoň raz za sezónu ich hlboké zrezanie, u vyšších foriem to neplatí.

Typickým príkladom – a asi aj najbežnejším druhom, je tavoľník van Houtteho. Už v 80. rokoch, ale možno aj oveľa skôr, sa  vo veľkom pestoval a vysádzal sa na sídliská a okolo ciest. Jeho výsadba vo verejnom priestore bola vždy spojená s pocitom pravidelného hlbokého rezu, aby rastlina „neprerástla“. Tento spôsob myslenia sa často preniesol i do sektoru rodinných záhrad. V prípade živých plotov dobre – tam to tak bude žiaduce. Pravidelný rez udržuje rastlinu síce v menších rozmeroch, zato jej vôbec nedovolí vyniknúť vo svojej prirodzenej kráse. Čiastočne naklonené, či dokonca mierne previsnuté výhony sú veľmi dekoratívne počas celej vegetácie – v období kvitnutia sú priam pôvabné.

Keď už je z nejakých dôvodov nutné tieto tavoľníky regulovať treba tak urobiť čo najskôr po odkvitnutí, aby do konca leta ešte stihli narásť nové výhony, do ktorých sa už nezasahuje.

Do tejto skupiny patria najmä tieto druhy a odrody