Trvalky na konci sezóny

Okrem praktických záležitostí pre ponechanie „končiacich“ vňatí ešte hrá jedna podstatná záležitosť. Estetika. Estetika? Teda krása? Už tušíme, ako sa niekto tomuto tvrdeniu možno diví. Čo môže len byť krásne na uschnutých kvetoch?

Predstavte si že, môže. Nie je to síce výsada všetkých trvaliek, ale mnohé to zvládajú. U niektorých je tá krása viditeľná z diaľky. K ďalším je treba pristúpiť a tú krásu trošku hľadať. A prečo nie, robíme to v prípade jarných i letných kvetov, že sa k nim približujeme iba na centimetre blízko, aby sme mohli vzdychať nad ich krásou. Inak by sme sotva ocenili stavbu kvetu snežienky, jarmanky, či iných drobných kvetov našich záhrad. 

Obrovský kus práce pre vnímanie trvaliek odviedol svetoznámy holandský krajinný (záhradný) architekt, pán Piet Oudolf. Prišiel s celkom iným pojatím trvalkových výsadieb, významne preferuje masové používanie okrasných tráv – a s nimi aj ďalších druhov, ktoré vytvárajú efektné plody, alebo inou formou prinášajú silné efekty práve na konci sezóny. V jednom rozhovore dokonca povedal, že trvalky, ktoré sú na úplnom konci sezóny nevzhľadné, si nezaslúžia, aby boli vôbec na záhradu vysadené.

Tak schválne, skúste si nájsť chvíľu času a pozrieť sa na svoje rastliny z bližšia. Pristúpte k ním a pozrite sa na štruktúry plodov, tvar uschnutých súkvetí i všetky farby, ktoré v záhone prevažujú. Aj odtiene hnedej môžu vyzerať slušne. Hlavne ak sa striedajú rôzne tóny, vie to byť veľmi pôsobivé. Ak ste ozaj vo vašich trvalkových záhonoch nič pekného nateraz neobjavili, je to možno impulz k aspoň malej zmene. Niečo ubrať, niečo pridať. Možno to budú práve okrasné trávy, možno liatry, sápy, echinácei, či niektorá z rastlín čeľade mrkvovitých, možno niečo iné, čo očarí práve vás. Nech je to nakoniec čokoľvek, v každom prípade ale stojí zato dívať sa na kvety týmto pohľadom. Obohatí vás o pocity i nové videnie krásy.