Popínavé rastliny

Bujnosť je pre popínavé rastliny základnou vlastnosťou – ak je niečo popínavé, treba s bujnosťou proste počítať. A to aj v prípadoch, že sa rastliny touto schopnosťou vybavené nemusia takto prejavovať od začiatku.

Podľa spôsobu života sa rozdeľujú na jednoročné a vytrvalé druhy. Tie vytrvalé bývajú buď bylinné, alebo drevité. Bylinné druhy obvykle prezimujú vo forme koreňov a každý rok vyrastajú zo zeme, aby sa v expresnom čase vyšplhali za svetlom čo najvyššie. Typickým príkladom bylinnej popínavej rastliny je chmeľ, ale patria sem aj niektoré plamienky (Clematis). Popínavé dreviny tvoria základ nášho sortimentu – patria tam popínavé zemolezy (Lonicera), brečtan (Hedera) či vinič, a samozrejme aj mnoho ďalších druhov.

Popínavé dreviny využívajú rôzne stratégie prichytenia sa k podkladu. K podkladu sa môžu prichytiť pomocou drobných terčíkov či korienkov, ktoré plnia iba túto funkciu. Ďalšie dreviny používajú ovíjavé výhonky, iné sa spoliehajú na úponky. Časť lián vytvára ostne ktoré pridržujú výhony v korunách stromov. Najtypickejším, pre nás blízkym prípadom sú popínavé ruže, ale v tropickej prírode takýchto rastlín nájdeme viacero. Popínavé dreviny nie sú obvykle parazitické v pravom zmysle, ale bývajú pre svoje hostiteľské rastliny často veľmi nepríjemným spoločníkom. Zaťažujú ich veľkou hmotnosťou a často svojimi listami zatieňujú tie ich. Niektoré druhy – ako napríklad vistérie - môžu škodiť silným škrtiacim efektom. 

Tieto vyššie vymenované vlastnosti sú pre tieto rastliny charakteristické – nie sú však dôvodom popínavé rastliny nepoužívať. Je ale dobré vedieť, ako sa jednotlivé druhy chovajú a čo je pre ne typické. So znalosťou ich vlastností máme veľkú nádej tieto rastliny pochopiť a naplno využiť ich potenciál. K popínavým rastlinám sa budeme postupne vracať v priebehu roka v iných príspevkoch.