Pieris

Pierisy patria do čeľade vresovcovitých (Ericaceae), kam patria aj rododendrony, vresy, čučoriedky a mnoho ďalších krásnych druhov pestovaných na záhradách. Už podľa tejto informácie sa vieme aspoň približne zorientovať v tejto skupine rastlín. Botanicky nie je príliš obsiahla, tvorí ju asi samostatných druhov rastúcich najmä v Japonsku, Číne, Kórey  a na Taiwane. Sú to nápadné, stálozelené, pomerne veľké kríky, až menšie stromy. V kultúre sa pestuje niekoľko krásnych kultivarov, ktoré obvykle nepresiahnu hranicu 100-120 cm (‘Debutante‘, ‘Prelude‘, ‘Little Heath‘...).

Väčšina pierisov sa môže pýšiť dvoma mimoriadnymi efektmi. Je to rašenie nových výhonov a kvitnutie. K tomu ešte samozrejme musíme pripočítať jeho eleganciu, ktorú si udržuje počas celého roka. Nové výhony bývajú obvykle svetlo zelené, ale tiež žiarivo červené, fialové, alebo vzácne aj zlato žlté. Kvety sú typické pre celú čeľaď – majú súdočkovitý charakter a sú pomerne drobné. Rozkvitá ich v jednom období ale veľké množstvo, čím sa krík v období kvitnutia stáva neprehliadnuteľným. U botanických druhov bývajú kvety prevažne bielej farby, kultivary pestované v záhradách okrem bielej farby rozkvitajú aj v odtieňoch ružovej až vínovej farby.

Pierisy pre dobrý rast potrebujú veľmi kyslú a humusovitú pôdu, podobne ako rododendrony. Milujú vlhké prostredie a skôr chladno. Ak toto dostanú, dokážu sa obvykle dobre prispôsobiť všetkým svetelným pomerom. V hlbokom tieni rastú dobre, ale kvitnú tam slabšie. Základným pestovateľským úkonom je odstraňovanie ich odkvitnutých kvetov. Vyvíjajúce sa plody nie sú pekné a navyše veľmi rastlinu oslabujú. Nezabúdajte na prihnojovanie, rašelina v ktorej rastú najlepšie, je veľmi chudobná na živiny.

Ak sa v našich podmienkach vyšším odrodám podarí dorásť do výšky 2 metrov, môžeme to považovať za úspech. Vo svojej domovine dokážu niektoré druhy či odrody dosiahnuť až výšky okolo 8 m.