Do tejto skupiny patrí napríklad Nandina - ktovie prečo označovaná ľudovým názvom nebeský bambus. S bambusom má spoločný snáď iba ševelivý zvuk lístia, inak nič, ani len botanickú príbuznosť. Je to rastlina z čeľade dráčovitých a pochádza z Ázie – od Indie až po Japonsko. V Japonsku sa označuje názvom nan-ten, z čoho bolo odvodené jej latinské meno. Práve v tejto časti Ázie je nandina ako záhradná rastlina nesmierne populárna. V prírode rastie síce len jediný druh (Nandina domestica), ale existuje veľké množstvo kultivarov. Botanický druh môže dorásť až do výšky cez 2 metre, čo je ale v našich podmienkach dosť neobvyklé. Odrody, ktoré sú dostupné aj u nás bývajú vzrastu oveľa menšieho, dosahujú výšku od 30 do 60 cm.
A teraz to hlavné – prečo sa nandiny vlastne pestujú. Sú to stálozelené rastliny, ktoré bývajú najkrajšie práve v zime. Botanický druh vytvára súplodia červených bobúľ (sú jedovaté – hlavne pre vtákov a domáce zvieratá), ktoré sú cez celú zimu veľmi výrazné. Čo nás ale asi zo všetkého baví najviac, je farba jej listov v zimnom čase. Od neskorej jesene až do začiatku jari ich listy získavajú sviežu, často i lesklú červenú farbu, obvykle aspoň v 2 horných tretinách výhonov.
Nandiny patria do skupiny trošku citlivejších drevín, ale v teplejších polohách nemajú s prezimovaním problém. Nesvedčia jej ale miesta s prievanom, v mrazových kotlinách – a tam, kde sú časté jarné mrazíky. V chladných polohách vyžadujú chránené stanovište – môže sa stať, že staré listy zmrznú, ale obvykle rastlina dobre regeneruje zo zeme. Ak sa vám to prihodí, suché listy ostrihajte a buďte trpezlivý aspoň do druhej polovice mája. Nandiny potrebujú stále vlhkú, ale dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu s vysokým obsahom humusu, na slnečnom stanovišti, alebo v miernom polotieni.
