Láskavec chvostnatý (Amaranthus caudatus) pochádza z Južnej Ameriky, z oblasti And. Patrí k starým kultúrnym rastlinám. Používali ho príslušníci národa Inkov, ale zrejme i o mnoho starších andských civilizácií. Zbierali jeho semienka, ktoré upravovali podobne ako my obilniny. Sú nutrične veľmi hodnotné, obsahujú 13-18 % bielkovín a niektoré dôležité aminokyseliny, ale aj dostatok vápnika, draslíka, či železo. Jediná rastlina môže v dobrých podmienkach dať až 100 tisíc semien. Okrem vysokej nutričnej hodnoty sú významné tým, že neobsahujú lepok, látku ktorá sa nachádza v obilninách. Využiteľné sú aj mladé listy, ktoré sa používajú k zahusťovaniu jedál, alebo ako špenát. Aby toho nebolo málo, z červeno kvitnúcich kultivarov sa dá získať červené farbivo vhodné pre potravinárske účely. Vďaka vyššie vymenovaným vlastnostiam býva niekedy láskavec považovaný za rastlinu budúcnosti s ohromným potenciálom stať sa dôležitým potravinovým zdrojom.
Láskavce majú ešte jedno dôležité poslanie –je to atraktívna skupina rastlín pre okrasnú záhradu. V našich klimatických podmienkach láskavec žije ako jednoročná rastlina. Z toho vyplývalo aj jeho niekdajšie využitie. Obvykle sa pestoval v okázalých letničkových záhonoch, často v zmesi s inými rastlinami. V ostatných rokoch do módy prichádzajú trvalkové záhony, ktoré nemusia byť výhradne iba trvalkové. Záhradní dizajnéri prišli na to, že občasné vsadenie jednoročných druhov dokáže dať trvalkovému záhonu poriadne grády. Pre tento spôsob použitia sú vhodné hlavne vysoké druhy, na láskavce muselo teda zákonite dôjsť. V trvalkových záhonoch vedia na krátku dobu urobiť veľa parády a pomôžu najmä v prvých rokoch od založenia vyplniť zatiaľ prázdne miesta. Ku koncu sezóny je možné bohaté súkvetia zrezať, usušiť a ešte využiť pre vytvorenie suchých kvetinových dekorácií, či oživiť s nimi bohaté kytice živých kvetov.
