Prvé mrazíky možno pripomínajú koniec vegetácie, ale obvykle to neznamená ukončenie sezóny výsadbovej činnosti. Základným kritériom, ktoré umožňuje vysádzať väčšinu rastlín našich klimatických oblastí, je nezmrznutá pôda. Na to, aby pôda premrzla, musí byť niekoľko dní súvislý mráz. Ranný mrazík trvajúci pár desiatok minút to rozhodne nezvládne. Podobnou situáciou sa nedajte zastrašiť. Nízka teplota pôdy je pre niektoré kultúrne rastliny dokonca veľmi výhodná. Týka sa to cibuľovín, či už okrasných, ale aj bežných úžitkových druhov. V chladnej pôde je nižšie riziko šírenia hubových ochorení. Na základe týchto poznatkov sa za celkom normálne považuje vysadzovať cibuľoviny až do konca roka, pokiaľ tomu počasie praje.
Pre pochopenie súvislostí je treba uvedomiť si, že obmedzený objem substrátu v nádobe rastline neponúka žiaden luxus. Rastlina pestovaná v kvetináči viac trpí, ako vo voľnej pôde. Ponechať ju v kvetináči cez zimu a chcieť ju vysadiť až neskôr, znamená väčšie riziko poškodenia.
Pri jesennej výsadbe má väčšina rastlín šancu aspoň na čiastočné zakorenenie na sklonku zimy a v predjarí. S tým súvisí využitie zimnej vlahy a rýchlejší a jednoduchší štart do nového vegetačného obdobia. Až do neskorej jesene sa môžu vysádzať nielen rastliny pestované v nádobách, ale aj väčšina voľnokorenných ovocných stromov.
V prípade drevín so zemným balom treba vnímať samostatne skupinu stálozelených drevín a skupinu opadavých druhov. U opadavých druhoch môžeme bez veľkých obáv vysadzovať väčšinu sortimentu vo všetkých veľkostiach, istá opatrnosť je na mieste v prípade dubov, bukov a briez. Stálezelené dreviny so zemným balom môžu byť niekedy citlivejšie – týka sa to najmä kultivarov so žltým ihličím a väčších veľkostí. Ak je to možné, snažíme sa tieto typy vo väčších veľkostiach vysadiť najneskôr do polovice jesene. Pre lepšie prezimovanie citlivých druhov sa odporúča dočasne vyššia vrstva mulču, ktorá ochráni korene od premrznutia i preschnutia. V predjarí sa nadbytočný mulč ale musí odstrániť.
