Drieň v svojej prirodzenosti rastie pomerne pomaly ako rozvetvený krík, ale dá sa zapestovať aj ako jednokmenný menší strom. Vyskytuje sa najčastejšie na otvorených stepiach a okrajoch lesov. Je silne svetlomilný. Často sa s ním ale môžeme v prírode stretnúť aj v listnatých lesoch teplých oblastí, kde ale ani nerastie, ani nekvitne tak presvedčivo, ako na plnom slnku. Obvykle ho sem doniesli vtáci, ktorí ho trusom roznášajú po krajine.
Majú k tomu pádne dôvody. Plodom drieňa je červená kôstkovica (u niektorých odrôd žltá), ktorá nesie jedno, pomerne veľké semeno, ktoré dobre klíči obvykle až keď prejde tráviacim traktom vtákov. Nie je však zaujímavé len pre ne. Plody drieňu, tzv. drieňky (alebo krajovo drinky) sú považované za drobné ovocie. Sú síce malé a k tomu veľmi kyslé, zato špecifickej chute, s veľkou pridanou zdravotnou hodnotou.
Niektoré národy najmä juhovýchodnej Európy používali plody, ale i listy k liečbe, ale i prevencii celej rady chorôb – problémy s trávením, močovými cestami, pri liečbe horúčok i chorôb reumatického pôvodu. Z plodov sa vyrába šťava, džemy a ak ich je dostatok, tak aj veľmi cenený destilát. Existuje celá rada odrôd, mnoho z nich pochádza z Ukrajiny a Poľska. Plody sa líšia tvarom i veľkosťou, niekedy aj farbou.
Ak chcete drieň pestovať na záhrade, vyberajte preň miesto na slnku, najradšej vo vápenitých či neutrálnych pôdach, ktoré sú dobre priepustné. Ak je pre vás priorita produkcia plodov, vysaďte kvôli kvalitnému opeleniu aspoň dve odrody, či dva semenáče. Miesto vyberte veľmi zodpovedne – staršie rastliny zle znášajú presadenie. Sú to ale dlhoveké dreviny, ktoré sa na dobrých lokalitách môžu dožiť až 300 rokov.
Cornus mas ‘Fruchtal‘
Cornus mas ‘Lukjanovský‘
Cornus mas ‘Vyšegorodský‘
