Čemerice

Už starí Kelti o čemericiach vedeli, že okrem krásy ponúkajú aj riadnu porciu jedovatosti. Vyrábali preto z nich šípové jedy na lov lesnej zveri. Tiež túto rastlinu používali k liečbe domácich zvierat. 

V niektorých častiach Francúzska sa do dnešnej doby uchoval zvyk čemericu vešať do prasacích chlievikov v dobrej viere, že zabráni zlým duchom priblížiť sa k ich zvieratám.  Čemerice sa uplatňovali i v ľudovom liečiteľstve, napríklad pri liečbe nadmernej melanchólie či iných psychických problémov. Ale vždy to bola hra vabank, pre veľkú jedovatosť rastliny bola každá liečba  krehkým tancom medzi životom a smrťou.

Stále rastúca popularita týchto nežných kvietkov predjaria ale stojí na úplne iných základoch. Čemerice majú totižto jednu vlastnosť, ktorá botanikom robí vrásky na čele a záhradníkov nesmierne teší. Jednotlivé druhy sa vzájomne medzi sebou ľahko krížia, čo vedie ku vzniku mnohých odchýlok, často dosť významných. 

Botanické určenie presnosti druhu býva preto často veľkým problémom a zaradenie rastliny do správneho druhu je nočnou morou nejedného botanika. Záhradníci túto vlastnosť na všetkých rastlinách priamo milujú, lebo stále žijú v nádeji, že vytvoria odrodu, či nájdu náhodne vzniknutú rastlinu, ktorá bude krajšia (a drahšia) ako všetky ostatné. Snaha záhradníkov šľachtiteľov je mierená dobre – existuje stále početnejšia skupina ľudí, ktorí čemericiam celkom prepadli a začali ich zbierať, s podobným nadšením, ako niekto zbiera známky, starožitnosti či podpisy slávnych. 

Čemerice rastú v prírode obvykle v redších listnatých lesoch, v tieni či polotieni pod korunami stromov. Pôda tam býva humusovitá, mierne vlhká, aspoň v prvej polovici vegetačnej doby. Podobné podmienky si žiadajú aj pri pestovaní na záhrade. Aspoň bez čiastočného zatienenia sa nezaobídu. Pôda pre pestovanie čemeríc by mala byť neutrálna až mierne zásaditá. Ešte pred výsadbou vyberte miesto pre novú rastlinu zodpovedne. 

Čemerice sú dlhoveké rastliny, ale potrebujú sa na stanovišti usadiť. Keď sa im to podarí, stanú sa veľkou ozdobou záhrady. Presádzanie ich ale príliš  neteší, po každom presadení môže adaptácia na nové prostredie trvať aj niekoľko rokov.